Kapitola 2. Slovo na �vod

2.1. �o je to TeX?

TeX je "programovac� jazyk" ur�en� na kvalitn� sadzbu textu, predov�etk�m so zameran�m na matematick� text. Pracuje v podstate ako klasick� preklada�. Predlo�en� zdrojov� textov� s�bor, v ktorom s� pou�it� TeXov� kontrolslov�, sa preklad� TeXom na tzv. DVI (DeVice Independent) s�bor. Pr�padn� chyby zisten� TeXom pri preklade je nutn� odstr�ni� v zdrojovom s�bore a ten potom znova "TeXova�".

TeX je "public domain" (�alej "p.d.") program. Bol vytvoren� Donaldom Knuthom zo Standfordovej univerzity na prelome 70-80-tych rokoch a s�m o sebe ako softwarov� produkt by st�l tis�ce dol�rov. Distrib�ciou TeXu a inov�ciami TeXov�ch programov vo svete sa zaober� TeX Users Group (TUG), ktor� prostredn�ctvom svojich �asopisov TUGboat a TeXniques poskytuje inform�cie o v�voji TeXov�ho hardwaru a softwaru. V �esko-Slovensku existuje obdobn� organiz�cia "�s. zdru�enie u��vate�ov TeXu" (skratka CSTUG), zalo�en� v roku 1990. Distribuuje "p.d." programy adaptovan� na na�e pomery a vyd�va TeX bulletin s najaktu�lnej��mi inform�ciami o v�voji TeXu. Pokia� m�te z�ujem, m��ete sa i Vy sta� jej �lenmi. Adresa je:

CSTUG c/o FI MU
Botanickďż˝ 68a, 602 00 Brno
tel.: ++420-5-41512352, fax.: ++420-5-41212568 
http://www.cstug.cz

TeX b�va �asto prirovn�van� k �erstvo naroden�mu die�a�u: s�m o sebe nevie takmer ni�, ale r�chlo sa u��: u��vate� m� mo�nos� nap�sa� si makr� (v TeXu sa p��u makr� a nie programy) realizuj�ce ak�ko�vek zlo�it� �kon (napr. cyklus, rozhodovanie, zapisovanie a ��tanie z vonkaj��ch s�borov, automatick� ��slovanie, vytv�ranie obsahu, ...). Nie je samozrejme nutn�, aby ka�d� u��vate� TeXu vedel p�sa� tak�to makr� (k tomu by toti� musel pre��ta� TeXbook - 483 str�n) [K] k TeXu existuj� toti� nadstavby - ak�si v��ie bal�ky makier zameran� na sadzbu pod�a ur�it�ho zamerania, ktor� sa naz�vaj� form�ty. Tieto form�ty je mo�n� predom skompilova� a tak podstatne ur�chli� pr�cu pre ich n�sledn� na��tanie. Najroz��renej�ie s� tri z�kladn� form�ty: plain, TeX, LaTeX a AmSTeX.

1. plain TeX b�va �tandardne distribuovan� s TeXom (�asto s n�m b�va aj chybne stoto��ovan�). Bol vytvoren� autorom TeXu D.Knuthom a je ve�mi podrobne pop�san� v najz�kladnej�ej (a bezpochyby i najdokonalej�ej) u�ebnici TeXu TeXbooku [K] . V tomto form�te sa daj� �ahko tvori� jednoduch� dokumenty, probl�my vznikaj� pri �lenitej��ch dokumentoch. Jeho zmyslom je predov�etk�m poskytn�� z�klady pre tvorbu form�tov vy��ej �rovne. Toto sa ov�em net�ka matematick�ho m�du, ktor� sa v �al��ch nadstavb�ch zdokona�uje minim�lne. V �e�tine vy�li skript� Jemn� �vod do TeXu [DM] (s� vo�n�m prekladom knihy M. Dooba), kde je mo�n� n�js� popis najz�kladnej��ch riadiacich slov TeXu (i plain TeXu) s mno�stvom pr�kladov a cvi�en�.

2. LaTeX je jedn�m z najroz��renej��ch form�tov a ako nadstavba plain TeXu je tie� "p.d.". Jeho autorom je Laslie Lamport a jeho podrobn� popis je v knihe LaTeX [LL] . Okrem toho vy�la obdobn� (v mno�stve pr�kladov �asto i obsa�nej�ia) nemeck� pr�ru�ka LaTeX eine Einfuhrung.[KH] Okrem toho za�iato�n�kom je mo�n� doporu�i� napr. An introduction to LaTeX [UM] , alebo �esk� skript� �vod do syst�mu LaTeX [PK] , ktor� s� (a� na posledn� kapitolu o BibTeXu) prekladom. LaTeX poskytuje u��vate�ovi relat�vne komfortn� u��vate�sk� prostredie a je vhodn� pre mnoho aplik�ci� (p�sanie listov, �l�nkov, kn�h, ...). Mno�stvo vec� rob� automaticky: ��slovanie rovn�c, defin�ci�, viet; umo��uje pomocou odkazov odvol�va� sa na takto ��slovan� veci (kr��ov� referencie), m��e automaticky vytv�ra� obsah a zoznam literat�ry (tie� vyu��van�m kr��ov�ch referenci�). Pridru�en� program BibTeX usprad�va zoznam literat�ry, tabuliek, obr�zkov pod�a zvolen�ho k���a. Umo��uje tie� kreslenie jednoduch�ch obr�zkov a grafov, poskytuje lep�ie prostredie pre kreslenie tabuliek. Existuj� aj "u��vate�sky pr�tulnej�ie" prostredia pre kreslenie obr�zkov, napr. program TeXCAD ("p.d."), v ktorom sa d� interakt�vne nakresli� jednoduch� obr�zok a ktor�ho v�stupom je zdrojov� s�bor v LaTeXu. Poskytuje rad �t�lov, ktor� zabezpe�uj� preddefinovan� �pravu textu. Aj napriek v�etk�mu tomuto pohodliu, pri dlh�om pou��van� sa za�n� objavova� nev�hody tohto form�tu. Obvykle u��vate� vyu��va len ve�mi mal� �as� pon�kan�ch mo�nost� a zvy�ok zbyto�ne zaber� miesto v pam�ti (�tandardn� implement�cia TeXu s LaTeXom m� horn� hranicu po�tu str�n dokumentu pri priemernom pou�it� kr��ov�ch referenci� okolo stovky). Tie� opakovan� prekladanie zdrojov�ho textu LaTeXom zaber� mnoho �asu. Sk�senej��m u��vate�om TeXu prek�a jeho obtia�na modifikovate�nos� a fakt, �e LaTeX predefinov�va niektor� makr� plain TeXu, tak�e �asto nefunguje ani najz�kladnej�ia filozofia TeXu pod�a TeXbooku. [K] Navy�e tie� pou��vanie LaTeXovsk�ch vec� v matematickom m�de kaz� ve�mi �sporn� �t�l plain TeXu. (V�eobecne pre porovnate�n� v�sledok sadzby v matematike je treba dlh�� zdrojov� text ako v plain TeXu.)

3. AmSTeX je tie� nadstavbou plain TeXu a je roz��ren� hlavne v matematick�ch kruhoch. Jeho n�zov je odvoden� od American Mathematical Society, ktor� ho za�ala medzi prv�mi pou��va� pre vyd�vanie svojich �asopisov. Autorom AmSTeXu je Michael Spivak a je podrobne pop�san� v knihe The Joy of TeX. [S] Prednos�ou AmSTeXu je, �e sa "dobre zn�a" s plain TeXom (tak�e smelo m��eme pou��va� znalosti z TeXbooku. [K] Navy�e poskytuje lep�ie mo�nosti r�zneho zarovn�vania formuliek a jednoduch�iu sadzbu niektor�ch matematick�ch formuliek ako plain TeX. S AmSTeXom b�va �tandardne distribuovan� aj �t�l amsppt.sty, ktor� poskytuje prostredie vhodn� pre p�sanie �l�nkov - obsahuje preddefinovan� �pravu titulnej strany, literat�ry a �tandardn� prostredie na p�sanie viet, d�kazov a in� u�ito�n� veci. Okrem toho s poslednou verziou AmSTeXu (2.0) je tie� distribuovan�ch nieko�ko nov�ch fontov pre matematiku, azbuku a "eulerovsk�" fonty.

Nepochybne existuj� a bud� vyvinut� i �al�ie nadstavby TeXu u�ah�uj�ce niektor� �pecifick� �innosti pri sadzbe (napr. robenie tabuliek). TeX Users Group pravidelne uverej�uje vo svojich publik�ciach inform�cie o nov�ch bal�koch makier.

Programov� prostriedky TeXu s� teda naozaj bohat� a r�znorod�; p�sanie makier pripom�na sk�r programovanie v assembleri. Ako pr�klad mo�no uvies� (trochu exotick�) skuto�nos�, �e v TeXu sa d� nap�sa� makro, ktor� vypo��ta n prvo��siel (a samozrejme ich vys�dza s kvalitou jemu vlastnou) pre interakt�vne zad�van� hodnoty n. A e�te jedna ve�k� prednos� TeXu: jednoduch� hladk� texty sa s�dzaj� ve�mi jednoducho.

TeX teda poskytuje rad mo�nost� v�elijakej sadzby textu, ve�k� v�ber fontov, prostriedky pre robenie tabuliek. Grafick� prostriedky samotn�ho TeXu s� dos� chudobn�: �iary, vektory, kru�nice, ov�ly - pr�padne ich �asti, ale len cel� n�sobky �tvrt�n. Ak potrebujeme dokresli� do �l�nku nejak� obr�zky, napr. grafy, s TeXom nevysta��me. M��eme pou�i� Metafont , ktor� vznikol spolu s TeXom (autor tie� D. Knuth) na vytv�ranie fontov pre TeX a je pop�san� v The METAFONTbook [KM] pr�padne nejak� in� grafick� editor. Niektor� ovl�da�e na tla�iare� a obrazovku (napr. z �alej spom�nan�ho "p.d." bal�ku emTeX) vedia zobrazi� obr�zky z MS Paint pod Windows a PCX (Paintbrush), teda v kone�nom d�sledku aj "zoscanovan�" obr�zky. V samotnom textovom s�bore ale treba vynecha� miesto pre obr�zok, TeX nem� zatia� �iadne mo�nosti na zistenie ve�kosti tak�chto obr�zkov (okrem mo�nosti konvertovania obr�zku do fontu). V s��asnosti sa v�ak venuje ve�a �silia predov�etk�m zlep�eniu spolupr�ce TeXu s grafikou a tak sa d� o�ak�va�, �e sa tento stav �oskoro zlep��.

Z�le�� len na v�s, ktor� zo spom�nan�ch (pr�padne in�ch) nadstavieb si z�ska va�u ob�ubu. T�to pr�ru�ka je ur�en� u��vate�om AmSTeXu a pod�va popis takmer v�etk�ch jeho kontrolslov. Niektor� v�eobecn� �rty nematematick�ho m�du s� v�ak spolo�n� s plain TeXom, preto v tejto �asti v��ina odvol�vok sa vz�ahuje k TeXbooku, [K] kde sa mo�no o dan�ch veciach dozvedie� nepomerne viac ako v The Joy of TeX. [S] .