3.2. Z�kladn� pravidl� p�sania "hladk�ho" textu

�innos� v TeXu sa riadi prostredn�ctvom kontrolslov (znak \ nasledovan� �ubovo�n�m po�tom p�smen, ukon�en� nep�smenov�m znakom, t.j. napr. |_|, ��slom, !, ?, {, a pod.) a kontrolsymbolov (znak \ nasledovan� jedn�m nep�smenom). TeX rozli�uje mal� a ve�k� p�smen�.

• ďż˝ubovoďż˝nďż˝ poďż˝et medzier a koniec riadku (<Enter>) mďż˝ rovnakďż˝ efekt ako jedna medzera. Pozor na medzery po kontrolslove, ktorďż˝ sďż˝ ignorovanďż˝ (po kontrolsymbole nie). \|_| ďż˝pecifikuje medzeru, ktorďż˝ nebude ignorovanďż˝, teda naprďż˝klad:

  • \TeX|_|ovďż˝ dďż˝va

    

    ale pou�it�m \TeX\|_|ov� dost�vame

    

  • "dve\|_|\|_|medzery" dďż˝va

    

    Postupnos� \|_||_| m� rovnak� efekt ako \|_|, ale "tri|_|\|_|\|_|medzery" d�va

    

  Bli��ie o vynech�van� vo�n�ho priestoru (Pozri odsek nazvan� �pecifik�cie vzdialenost�, vkladanie obr�zkov).

• ďż˝ubovoďż˝nďż˝ poďż˝et prďż˝zdnych riadkov mďż˝ rovnakďż˝ efekt ako jeden prďż˝zdny riadok a znamenďż˝ koniec odstavca. Explicitnďż˝ ďż˝pecifikďż˝cia konca odstavca \par, ��rka odsadenia odstavca \parindent<vzt> vzdialenosti medzi odstavcami \parskip<vzd>, napr. \parindent3cm .

• Spďż˝janie rozdeďż˝ovnďż˝kov:

  • - dďż˝va (pouďż˝itie napr. ako rozdeďż˝ovacie znamienko, spojovnďż˝k, znamienko mďż˝nus v matematickom mďż˝de);

  • -- dďż˝va (pou��va sa napr. na ��slovanie strďż˝n pri citďż˝ciach: )

  • --- dďż˝va (dlhďż˝ pomlďż˝ku)

• Sprďż˝vne (anglickďż˝) ďż˝vodzovky sa p��u ako dva prďż˝sluďż˝nďż˝ apostrofy za sebou: ďż˝avďż˝ ďż˝vodzovky `` , pravďż˝ ďż˝vodzovky '' . (Explicitnďż˝ ďż˝pecifikďż˝cia pre ďż˝avďż˝ apostrof \lq, pre pravďż˝ \rq). Naďż˝e ďż˝vodzovky sa l��ia umiestnenďż˝m, preto sa musia robiďż˝ zvlášť, napr. cez nasledujďż˝ce makrďż˝:

  • \define\du{\unskip\smash{\lower 1.4ex \hbox{\char34}}\kern-.2ex}

  • \define\hu{\kern-.2ex\hbox{\char92}}

• Vďż˝etko, ďż˝o nasleduje v riadku za % je branďż˝ ako komentďż˝r (moďż˝no tďż˝m zabrďż˝niďż˝ vzniku medzier po pouďż˝itďż˝ prďż˝kazu (<Enter>).

• Zoznam zďż˝kladnďż˝ch (klďż˝vesovďż˝ch) znakov vyďż˝adujďż˝cich ďż˝peciďż˝lny vstup:

  vstup	znak	pou�itie
  $\backslash$		pou�itie pre riadiace in�trukcie
  $\{$		za�iatok skupiny
  $\}$		koniec skupiny
  \%		koment�r
  \&		tabu�ky a zarovnanie
  \~		nezlomite�n� medzera
  \$		vstup a v�stup z matematiky
  \^{}		exponenty v matematike
  \_{}		indexy v matematike
  \#		defin�cie parametrov
  \@		AmSTeX pou��va na �peci�lne ��ely

• Akcentovanďż˝ znaky je moďż˝nďż˝ pďż˝saďż˝ podďż˝a nasledujďż˝ceho vzoru (avďż˝ak tento spďż˝sob je znaďż˝ne nepohodlnďż˝). Preto je vhodnďż˝ "maďż˝ po ruke" nejakďż˝ konvertor, ktorďż˝ akcentovanďż˝ znaky prevedie do tejto formy (pozor na ďż˝, ďż˝, ďż˝, ďż˝). ďż˝oskoro by mali byďż˝ dodanďż˝ "extended fonts" ktorďż˝ v sďż˝vislosti s novďż˝m 8-bitovďż˝m TeXom znaďż˝ne spohodlnia a urďż˝chlia prďż˝cu a zabezpeďż˝ia sprďż˝vnu sadzbu vďż˝etkďż˝ch akcentovanďż˝ch znakov.

  \v c	ďż˝
  \^ o	ďż˝
  \' o	� (pozor na �: \'\i; \' i d�va )
  \"a	ďż˝
  \accent23u	ďż˝

  Pr�klad mo�n�ch defin�ci� �,�,�,�:

  • \define\mt{t\kern-0.035cm\char39\kern-0.03cm}

  • \define\ml{l\kern-0.035cm\char39\kern-0.03cm}

  • \define\md{d\kern-0.035cm\char39\kern-0.03cm}

  • \define\mL{L\kern-0.08cm\char39}

• ďż˝peciďż˝lne pďż˝smenďż˝ jazykov inďż˝ch nďż˝rodov:

  \t oo
  \ss
  \H o
  \~o
  \`o
  \u c
  \B o
  \D o
  \c o
  \d o
  \b o
  \oe
  \OE
  \ae
  \AE
  \aa
  \AA
  \o
  \O
  \l
  \L

• Ostatnďż˝ ďż˝peciďż˝lne znaky textovďż˝ho reďż˝imu:

  > alebo ?`
  < alebo !`
  \copyright
  \S
  \dag
  \checkmark
  \ddag
  \P
  \maltese
  \circledR
  \AmSTeX
  \yen

• Tri bodky sa p��u \dots (TeX zabezpeďż˝uje sprďż˝vne medzerovanie okolo nich).

• Podtrhnutie textu moďż˝no docieliďż˝ s \underbar{takouto cestou} .

  

• \boxed umiestďż˝uje text do rďż˝mďż˝eka, priďż˝om text je sďż˝dzanďż˝ v matematickom mďż˝de, t.j. text je pďż˝sanďż˝ matematickou kurzďż˝vou a medzera medzi slovami musďż˝ byďż˝ explicitne ďż˝pecifikovanďż˝ pomocou \|_|, napr. \boxed{Ahoj\|_|Praha} dďż˝va

  

  Je mo�n� pou�i� aj v "matem. m�de". Pozri 5.kapitolu nazvan� "Matematick�" m�d

• \centerline{} p��e text uvedenďż˝ v zďż˝tvorkďż˝ch centrovane na ��rku riadku, \leftline{}, resp. \rightline{} "tla��" text na ďż˝avďż˝, resp. pravďż˝ okraj strďż˝nky. Ak sa chceme vyhn�� nejakďż˝m kolďż˝ziam, je lepďż˝ie pou��vaďż˝ pred uvedenďż˝mi kontrolslovami (ak sa nevyskytujďż˝ na zaďż˝iatku odstavca) kontrolslovo prechodu na novďż˝ riadok. Napr. \centerline{Teraz centrujeme.} \leftline{Teraz p��eme na ďż˝avďż˝ okraj.} \rightline{Teraz p��eme na pravďż˝ okraj.} dďż˝va

  

3.2.1. �o je dobr� e�te vedie� k p�saniu hladk�ho textu

Zvl�tny v�znam maj� v TeXu zlo�en� z�tvorky {, }.

1. �innos� v��iny kontrolslov uveden�ch vo vn�tri tak�chto z�tvoriek m� lok�lnu platnos� iba v r�mci t�chto z�tvoriek. (Napr. zmeny fontov (Pozri odsek nazvan� Zmeny fontov a ich ve�kost�), zmena \parskip, \parindent - pokia� je v ich r�mci �pecifikovan� koniec odstavca, ...). Tak�chto z�tvoriek m��e by� do seba vnoren�ch �ubovo�ne ve�a a v�dy po opusten� ni��ej skupiny automaticky sa nastavia hodnoty vy��ej aktu�lnej skupiny.

2. Pokia� niektor� kontrolslovo vy�aduje "parameter" a ten je viac ako jednoznakov�, v��inou mus� by� tie� uveden� v {...}, in�� sa �innos� kontrolslova vz�ahuje v�dy len na prv� nemedzerov� znak nasleduj�ci po kontrolslove, napr.\underbar Praha d�va

   

   ale \underbar{Praha} d�va

   

3. Pokia� kontrolslovo na �pecifik�ciu vzdialenosti je uveden� v tvare \parskip<vzd>, vzdialenos� sa ud�va udan�m ve�kosti a jednotiek (Pozri odsek nazvan� Ve�k� v�ber jednotiek na ud�vanie vzdialenosti), napr. \parskip3cm. Ak je vzdialenos� udan� v tvare \pagewidth{<vzd>}, je nutn� ju spolu s jednotkami ud�va� v zlo�en�ch z�tvork�ch, napr. \pagewidth{20cm}.