TeX spracov�va text po odstavcoch a m� snahu zarovn�va� (a� na posledn� riadok) prav� okraje riadkov (\raggedright vyp�na t�to jeho zarovn�vaciu snahu). Pri tom m��u vznikn�� nasleduj�ce probl�my:
Vsunieme namiesto medzery znak ~ (explicitn� �pecifik�cia \tie ), ktor� jednak zabra�uje zlomu na pr�slu�nom mieste, jednak tam vklad� medzeru (napr. veta~5, s~�smevom, ...).
D�me uveden� spojenia do \hbox{...} alebo \text{...}, napr. \text{Toto nechcem rozdeli�}.
Niekedy sa st�va (ve�mi zriedka), �e TeX zlom� riadok na mieste poml�ky. V tomto pr�pade, analogicky ako v predch�dzaj�com, sta�� uveden� vec da� do \hbox{...} alebo \text{...}, napr.\text{kapitola B---8}. AmSTeX poskytuje naviac mo�nos� z�kazu zlomu okolo t�chto znakov nap�san�m @-, @--, @---.
\nolinebreak zakazuje prechod na nov� riadok v textovom m�de.
\nomathbreak zakazuje prechod na nov� riadok v matematickom m�de. Pozri 5.kapitolu nazvan� "Matematick�" m�d
TeX pri spracov�van� odstavca "uva�uje" aj o rozde�ovan� slov pomocou svojho slovn�ka. (�tandardne nastaven� slovn�k na anglick� rozde�ovanie, existuj� v�ak u� aj slovensk� a �esk� slovn�ky.) Niekedy sa v�ak m��e sta�, �e nevie rozdeli� nejak� slovo (pr�padne matematick� formulu) a aby neprekro�il nastaven� hranicu roz�ahovania medzier medzi slovami, nech�va �as� textu presahova� za prav� okraj. Prejavuje sa to pri spracov�van� hl�kami typu "Overfull...", pri pozeran� (pr�p. tla�en�) �iernymi obd�nikmi v pr�slu�nom riadku. V tomto pr�pade mus�me by� n�pomocn� pri rozde�ovan� riadka.
Ak nevie rozdeli� slovo, m��eme mu poveda�, ako ho m� rozdeli�: vkladan�m rozde�ovn�kov, napr. Slo\-ven\-sko (vz�ahuje sa len na toto jedno konkr�tne slovo na danom mieste), alebo zaraden�m slova do vlastn�ho slovn�ka, napr. \hyphenation{Slo-ven-sko Pra-ha} (rozde�ovanie sa bude vz�ahova� na presn� konkr�tne tvary slov v celom texte). U tak�chto slov TeX u� nepou��va rozde�ovac� algoritmus.
M��eme n�silne zlomi� riadok pred miestom kol�zie (napr. pred mat. formulkou): \linebreak sp�sob� prechod na nov� riadok s t�m, �e obsah riadku ukon�en�ho t�mto slovom je roztiahnut� na cel� ��rku str�nky, \allowlinebreak povo�uje prechod na nov� riadok v textovom re�ime tam, kde by to TeX �tandardne neurobil, napr. po znaku \ v textovom re�ime (napr. vstup\allowlinebreak v�stup, ...). \newline sp�sob� prechod na nov� riadok a obsah riadku neroz�ahuje (teda napr. \newline\newline vynech� pr�zdny riadok).
M��eme tie� povoli� v��ie medzery medzi slovami zv��en�m hodnoty \tolerance (preddef. hodnota 200).
Ak n�m nevadia presahy, ale len �ierne obd�niky, tie odstr�nime nap�san�m \NoBlackBoxes, op�tovn� zapnutie \BlackBoxes. (Mo�no prep�na� kdeko�vek v texte, vz�ahuje sa v�dy na pr�slu�n� �asti textu.) Pri p�san� matematickej formulky TeX zlom� riadok len po bin�rnej rel�cii alebo bin�rnom oper�tore (len v�nimo�ne). \mathbreak je n�siln� prechod na nov� riadok v matematickom m�de. \allowmathbreak je povolen� prechod na nov� riadok v matematickom m�de na mieste, kde by to TeX �tandardne neurobil.
Ak nie s� medzery za interpunk�n�mi znamienkami, tak nebud� ani na v�stupe, ak s�, TeX tam nech� pod�a predch�dzaj�ceho pr�ve (Pozri bli��ie) jednu. TeX d�va v��ie medzery po interpunk�n�ch znamienkach ako medzi slovami (\frenchspacing vyp�na tento efekt, \nonfrenchspacing op� zap�na spom�nan� efekt). Pod�a na�ich noriem by mali by� medzery medzi slovami rovnako ve�k�, ako po interpunk�n�ch znamienkach, in�� to mo�no vyu�i� napr. pri p�san� literat�ry. Preto pozor na interpunk�n� znamienka, ktor� nie s� koncom vety, alebo ktor� s� predch�dzan� ve�k�mi p�smenami.
Mal� p�smeno nasledovan� interpunk�n�m znamienkom je norm�lne pova�ovan� za koniec vety, preto mus�me zvlṻ o�etri� pr�pad, ke� tomu tak nie je. Bu� pomocou ~ (napr. dr.~�vejk, ~ naviac zabra�uje i zlomeniu riadku), alebo pomocou \. (napr. dr\. �vejk), alebo pomocou \|_| (napr. \|_| p�sanie tak�chto skratiek).
Ve�k� p�smeno nasledovan� interpunk�n�m znamienkom je norm�lne pova�ovan� za skratku, preto treba zvlṻ o�etri� pr�pady, ke� je koncom vety. To bu� pomocou @. (@!, ...), alebo pomocou k���ov�ho slova \null (napr. spolok UNIBA\null.).
TeX s�m rozde�uje text do str�nok a m� snahu zarovn�va� (a� na posledn� stranu) spodn� okraj strany (\raggedbottom vyp�na t�to jeho snahu). Nasleduj�ce kontrolslov� �pecifikuj� "n�siln�" oper�cie v s�vislosti so str�nkov�mi zlomami.
\pagebreak medzi dvoma odstavcami je n�ten� prechod na nov� stranu, text na str�nke je roztiahnut� na cel� v��ku strany. Ak ho pou�ijeme v odstavci, prejde na nov� str�nku za riadkom, v ktorom sa vyskytlo. \pagebreak nefunguje v matematickom m�de. (Pozri odsek nazvan� Zarovn�vanie centrovan�ch formuliek v Kapitola 5)
\newpage m� rovnak� pou�itie ako \pagebreak, ale neroz�ahuje obsah textu na cel� str�nku a nesmie by� pou�it� vo vn�tri odstavca.
\nopagebreak zakazuje prechod na nov� str�nku. Ak chceme zak�za� prechod na nov� str�nku za matematick�m textom, mus�me pou�i� \nopagebreak vo vn�tri matematick�ho m�du. Pozri 5.kapitolu nazvan� "Matematick�" m�d
\displaybreak (\allowdisplaybreak, \allowdisplaybreaks) prikazuje (umo��uje) prechod na nov� str�nku v matematickom m�de medzi $$...$$. (Pozri odsek nazvan� Zarovn�vanie centrovan�ch formuliek v Kapitola 5)