AMS-TeX (verzia 2.0)
Spďż˝	Kapitola 5. "Matematickďż˝" mďż˝d	ďż˝alej

5.5. ďż˝ďż˝slovanie a ďż˝prava centrovanďż˝ch formuliek

5.5.1. ďż˝ďż˝slovanie centrovanďż˝ch formuliek

\tag slďż˝ďż˝i k oznaďż˝ovaniu centrovanďż˝ch formuliek a oznaďż˝ďż˝ formulku vďż˝etkďż˝m, ďż˝o je medzi \tag a $$; zďż˝tvorky sa dopďż˝ďż˝ajďż˝ automaticky.

Kontrolslovďż˝ \TagsOnLeft a \TagsOnRight sa pouďż˝ďż˝vajďż˝ na zmenu umiestďż˝ovania "tagov" na ďż˝avďż˝ alebo pravďż˝ okraj textu. Prepďż˝naďż˝ moďż˝no kdekoďż˝vek v texte vďż˝dy s platnosďż˝ou na prďż˝sluďż˝nďż˝ ďż˝asti textu.
ďż˝tandardne sa s obsahom "tagu" zaobchďż˝dza ako s normďż˝lnym textom, \TagsAsMath spďż˝sobďż˝, ďż˝e sa s obsahom "tagu" bude zaobchďż˝dzaďż˝ ako s matematickďż˝m textom. (\TagsAsText prepďż˝na opďż˝ pďż˝vodnďż˝ textovďż˝ vďż˝znam "tagu".)
Ak chceme formulku oznaďż˝iďż˝ netradiďż˝ne (t.j. napr. bez automaticky dopďż˝ďż˝anďż˝ch zďż˝tvoriek), pouďż˝ijeme \tag"..." (analogicky ako \item a \footnote).
Ak sa chceme v texte odvolďż˝vaďż˝ na tagovanďż˝ formulky, je vhodnďż˝ pouďż˝iďż˝ \thetag{}. Odvolďż˝vka bude maďż˝ potom vďż˝dy rovnakďż˝ tvar -- typ pďż˝sma, zďż˝tvorky, ....

5.5.2. Zarovnďż˝vanie centrovanďż˝ch formuliek

Pokiaďż˝ potrebujeme vysďż˝dzaďż˝ formulky do viacerďż˝ch riadkov pod seba, moďż˝nosti v rďż˝mci $$...$$ okolia sďż˝ nasledujďż˝ce.

\align ... \endalign slďż˝ďż˝i k zarovnaniu formďż˝l pod sebou na jednom mieste: jednotlivďż˝ formulky sďż˝ oddelenďż˝ \\ a miesta riadku, v ktorďż˝ch je umiestnenďż˝ znak & sa zarovnajďż˝ pod sebou. Kaďż˝dďż˝ formulka mďż˝ďż˝e maďż˝ vlastnďż˝ \tag. V takomto bloku je ďż˝tandardne zakďż˝zanďż˝ prechod na novďż˝ strďż˝nku. Napr. $$\align a&=b,\tag1\\b+b+4=e;\\c=& d+1, \qquad\text{for $c>0$}\tag"$\{2^*\}$" \endalign$$ dďż˝va
$\align a&=b,\tag1\\b+b+4=e;\\c=& d+1, \qquad\text{for $c>0$}\tag"$\{2^*\}$" \endalign$
Ak chceme konďż˝trukciu s \align pouďż˝iďż˝ vo vnďż˝tri niektorej inej ďż˝alej zmienej konďż˝trukcie (napr. \gather), musďż˝me celďż˝ konďż˝trukciu s \align uzavrieďż˝ do zďż˝tvoriek {} (Pozri bliďż˝ďż˝ie) je uvedenďż˝ v ďż˝asti \gather).
Ak chceme napr. v predchďż˝dzujďż˝com prďż˝klade oďż˝ďż˝slovaďż˝ niektorďż˝ formulky (riadky matem. textu) jednďż˝m spoloďż˝nďż˝m ďż˝ďż˝slom, je vhodnďż˝ pouďż˝iďż˝ \split ...\endsplit konďż˝trukciu. Tďż˝to konďż˝trukcia zabezpeďż˝uje ďż˝tandardne umiestnenďż˝ oďż˝ďż˝slovanie: ak sa ďż˝ďż˝sluje vďż˝avo -- ďż˝ďż˝sluje prvďż˝ riadok formulky, ak vpravo -- poslednďż˝. Inďż˝ďż˝ pre tďż˝to konďż˝trukciu platďż˝ vďż˝etko, ďż˝o bolo uvedenďż˝ v ďż˝asti \align, ale \tag mďż˝ďż˝e byďż˝ len jeden a to za \endsplit. Okrem toho pouďż˝itďż˝m kontrolslova \CenteredTagsOnSplits je moďż˝nďż˝ centrovaďż˝ "tagy" u takto ďż˝ďż˝slovanďż˝ch formďż˝l. Napďż˝sanďż˝m \TopOrBottomTagsOnSplits dostďż˝vame opďż˝ pďż˝vodnďż˝ umiestďż˝ovanie "tagov". (Ak chceme centrovaďż˝ "tag" len u jednej formulky, je jednoduchďż˝ie ju pďż˝saďż˝ pomocou \aligned.) Napr. $$\split a&=b,\\c=& d+1,\qquad\text{for $c>0$,} \endsplit\tag1--2$$ dďż˝va
$\split a&=b,\\c=& d+1,\qquad\text{for $c>0$,} \endsplit\tag1--2$
napďż˝sanďż˝m \CenteredTagsOnSplits dostďż˝vame
$\CenteredTagsOnSplits\split a&=b,\\ c=& d+1,\qquad\text{for $c>0$}\endsplit \tag1--2$
Ak potrebujeme zarovnaďż˝ matematickďż˝ text v riadku na viac neďż˝ jednom mieste, pouďż˝ijeme \alignat{ďż˝ďż˝slo} ... \endalignat, kde ďż˝ďż˝slo udďż˝va poďż˝et miest, na koďż˝kďż˝ch chceme matematickďż˝ text zarovnaďż˝. (Ak je ďż˝ďż˝slo jednocifernďż˝, nemusďż˝ byďż˝ uvedenďż˝ v {}.) Znak & slďż˝ďż˝i teraz nielen k oznaďż˝eniu miest, ktorďż˝ majďż˝ byďż˝ zarovnanďż˝ pod sebou, ale i k oddeleniu jednotlivďż˝ch ďż˝astďż˝ riadkov. Pre \alignat inďż˝ďż˝ platďż˝ vďż˝etko ako pre \align. Ak je riadok dlhďż˝, mďż˝ďż˝e byďż˝ \tag prekrytďż˝ formulkou bez hlďż˝senia (Pozri odsek nazvanďż˝ TeX nechďż˝va ďż˝asďż˝ textu presahovaďż˝ za pravďż˝ okraj v Kapitola 3) Napr. $$\alignat3 x&=y &\quad y&=z&&\qquad\text{by (1)}\\ x'&=y' &\quad y'&=z'&&\qquad\text{by (2)}\\x+x'&=y+y' &\quad y+y'&=z+z' &&\qquad\text{by Axiom~1.} \endalignat$$ dďż˝va
$\alignat3 x&=y &\quad y&=z&&\qquad\text{by (1)}\\ x'&=y' &\quad y'&=z'&&\qquad\text{by (2)}\\x+x'&=y+y' &\quad y+y'&=z+z' &&\qquad\text{by Axiom~1.} \endalignat$
\xalignat{ďż˝ďż˝slo} ... \endxalignat analďż˝gia \alignat s tďż˝m, ďż˝e netreba ďż˝pecifikovaďż˝ medzery medzi jednotlivďż˝mi ďż˝asďż˝ami riadku. TeX sďż˝m roztiahne matematickďż˝ text ďż˝pecifikovanďż˝ riadkom na celďż˝ ďż˝ďż˝rku strďż˝nky (priďż˝om vynechďż˝va ďż˝tandardne veďż˝kďż˝ miesto aj na oboch okrajoch) a zarovnďż˝ urďż˝enďż˝ miesta pod sebou. Napr. $$\xalignat3 x&=y & y&=z&& \text{by (1)}\\ x'&=y' & y'&=z'&&\text{by (2)}\\ x+x'&=y+y' & y+y'&=z+z' && \text{by Axiom 1.} \endxalignat$$ dďż˝va
$\xalignat3 x&=y & y&=z&& \text{by (1)}\\ x'&=y' & y'&=z'&&\text{by (2)}\\ x+x'&=y+y' & y+y'&=z+z' && \text{by Axiom 1.} \endxalignat$
\xxalignat{ďż˝ďż˝slo}...\endxxalignat je rovnakďż˝ ako \xalignat, ale nenechďż˝va miesto na okrajoch. V tejto konďż˝trukcii nie je dovolenďż˝ pouďż˝itie \tag. Napr. $$\xxalignat3 x&=y & y&=z&&\text{by (1)}\\ x'&=y' & y'&=z'&& \text{by (2)}\\x+x'&=y+y' & y+y'&=z+z'&&\text{by Axiom 1.} \endxxalignat$$ dďż˝va
$\xxalignat3 x&=y & y&=z&&\text{by (1)}\\ x'&=y' & y'&=z'&& \text{by (2)}\\x+x'&=y+y' & y+y'&=z+z'&&\text{by Axiom 1.} \endxxalignat$
\aligned...\endaligned umoďż˝ďż˝uje vytvďż˝raďż˝ zarovnanďż˝ bloky i vedďż˝a seba. \tag je povolenďż˝ len jeden a to na koniec. Napr. $$\left.\aligned a&=b\\c&=d+1 \endaligned\qquad\right\}\qquad\Longrightarrow a+b=c+d+1\tag4$$ dďż˝va
$\left.\aligned a&=b\\c&=d+1\endaligned\qquad\right\}\qquad \Longrightarrow a+b=c+d+1\tag4$
\topaligned alebo \botaligned umoďż˝ďż˝uje zarovnanie podďż˝a prvďż˝ho alebo poslednďż˝ho riadku. Napr. $$\left. \topaligned a&=b \\ c&=d+1\endaligned\qquad \right\}\qquad\Longrightarrow a+b=c+d+1\tag4$$ dďż˝va
$\left. \topaligned a&=b \\ c&=d+1\endaligned\qquad\right\}\qquad\Longrightarrow a+b=c+d+1 \tag4$
\alignedat je to istďż˝ ako \alignat, ale tvorďż˝ samostanďż˝ jednotku. Pouďż˝ďż˝va sa rovnako ako \aligned. Napr. $$\left. \alignedat2 a&=b&\quad 1+1&=2\\c&=d+1& \quad2+2&=4\endalignedat\qquad\right\}\qquad\Longrightarrow a+b=c+d+1 \tag4$$ dďż˝va
$\left. \alignedat2 a&=b&\quad 1+1&=2\\c&=d+1&\quad2+2&=4 \endalignedat\qquad\right\}\qquad\Longrightarrow a+b=c+d+1\tag4$
\gather ...\endgather umoďż˝ďż˝uje pďż˝sanie centrovanďż˝ch formďż˝l pod seba bez zarovnďż˝vania. Riadky sďż˝ oddeďż˝ovanďż˝ \\, v ďż˝iadnom riadku sa nesmie objaviďż˝ &, kaďż˝dďż˝ formulka je centrovanďż˝ zvlášť a mďż˝ďż˝e maďż˝ \tag. Medzery medzi riadkami sďż˝ menďż˝ie ako pri opakovanom pouďż˝itďż˝ $$...$$. Napr. $$\gather a+b=c\\ f(a)+f(b)=f(c)\\ {\align\alpha&=\beta +\delta \\ \alpha '&=\beta '+\delta '\endalign}\\ A+B=C+D+E\endgather$$ dďż˝va
$\gather a+b=c\\ f(a)+f(b)=f(c)\\ {\align\alpha&=\beta +\delta \\ \alpha '&=\beta '+\delta '\endalign}\\ A+B=C+D+E\endgather$
\gathered ...\endgathered je rovnakďż˝ ako \aligned, t.j. pďż˝sanie viacerďż˝ch blokov vedďż˝a seba, priďż˝om riadky v kaďż˝dom bloku sďż˝ centrovanďż˝ voďż˝i tomuto bloku. Mďż˝ďż˝e maďż˝ jeden \tag, ktorďż˝ sa pďż˝ďż˝e za \endgathered. Napr. $$\left.\gathered a = b\\c =d+1\endgathered\qquad \right\}\qquad\Longrightarrow a+b=c+d+1\tag4$$ dďż˝va
$\left.\gathered a = b\\c =d+1\endgathered\qquad\right\}\qquad \Longrightarrow a+b=c+d+1\tag4$
\multline ...\endmultline umoďż˝ďż˝uje delenie formďż˝l tak, ďż˝e prvďż˝ riadok sa posunie ďż˝o najviac doďż˝ava (v ďż˝tďż˝le amsppt.sty vynechanďż˝ miesto \quad od ďż˝avďż˝ho okraja), poslednďż˝ ďż˝o najviac doprava a medzitďż˝m je vďż˝etko centrovanďż˝. Okrem toho je moďż˝nďż˝ ktorďż˝koďż˝vek riadok posunďż˝ďż˝ doďż˝ava (zarovnaďż˝ s prvďż˝m) alebo doprava (zarovnaďż˝ s poslednďż˝m) pomocou \shoveleft{...} a \shoveright{...}. Tieďż˝ je moďż˝nďż˝ meniďż˝ vzdialenosďż˝ odsadenia prvej a poslednej formulky od okrajov textu pomocou \multlinegap{<vzd>} uvedenďż˝ho pred \multline. \MultlineGap{<vzd>} umoďż˝ďż˝uje nastaviďż˝ tďż˝to hodnotu ako pre celďż˝ dokument. Napr. $$\multlinegap{1truecm} \multline x=y \quad y=z \qquad \text{by (1)}\\ \shoveleft{x'=y' \quad y'=z'\qquad\text{by (2)}}\\ x'=y' \quad y' =z'\qquad\text{by (2)}\\ x+x'=y+y' \quad y+y'=z+z'\qquad \text{by Axiom 1.} \endmultline$$ dďż˝va
$\multlinegap{1truecm} \multline x=y \quad y=z \qquad \text{by (1)}\\ \shoveleft{x'=y' \quad y'=z'\qquad\text{by (2)}}\\ x'=y' \quad y' =z'\qquad\text{by (2)}\\ x+x'=y+y' \quad y+y'=z+z'\qquad \text{by Axiom 1.} \endmultline$
\cases ...\endcases umoďż˝ďż˝uje vetvenie, napr. $f(x)=\cases x+1,&\text{for $x>0$,} \\x-1,&\text{for $x\le0$.}\endcases$
$f(x)=\cases x+1,&\text{for $x>0$,}\\x-1, &\text{for $x\le0$.}\endcases$

5.5.3. Inďż˝ ďż˝pravy s centrovanďż˝mi formulkami

\vspace{<vzd>} je moďż˝nďż˝ pouďż˝iďż˝ v akejkoďż˝vek horeuvedenej konďż˝trukcii za \\a priestor uvedenej veďż˝kosti bude vertikďż˝lne vynechanďż˝.
\spreadlines{<vzd>} uvedenďż˝ hneďż˝ za $$ spďż˝sobďż˝, ďż˝e uvedenďż˝ vzdialenosďż˝ bude vkladanďż˝ za kaďż˝dou formulkou v $$...$$ okolďż˝.
\displaybreak (\allowdisplaybreak) prikazuje (umoďż˝ďż˝uje) prechod na novďż˝ strďż˝nku za \\ v ďż˝ubovoďż˝nej zo spomďż˝nanďż˝ch konďż˝trukciďż˝, okrem \aligned.
\allowdisplaybreaks napďż˝sanďż˝ pred \align je rovnakďż˝ ako \allowdisplaybreak pďż˝sanďż˝ za kaďż˝dďż˝m riadkom konďż˝trukcie \align...\endalign. (V tejto konďż˝trukcii je ďż˝tandardne zakďż˝zanďż˝ prechod na novďż˝ stranu.)
\intertext{...} umoďż˝ďż˝uje napďż˝saďż˝ riadky textu medzi centrovanďż˝ formulky v rďż˝mci $$...$$ okolia. V {} sa ďż˝pecifikuje novďż˝ odstavec pomocou \endgraf, \par ani prďż˝zdny riadok sa tam nemďż˝ďż˝u objaviďż˝. Text zaďż˝ďż˝na vďż˝dy neodsadene vďż˝avo. Nie je moďż˝nďż˝ pouďż˝ďż˝vaďż˝ vo vnďż˝tri \aligned a \endaligned.

5.5.4. Prďż˝klady jednoduchďż˝ch tabuliek

Na zďż˝ver eďż˝te dva prďż˝klady jednoduchďż˝ch tabuliek v plain TeXu (bez komentďż˝rov). Skďż˝senejďż˝ďż˝ ďż˝itateďż˝ ich ďż˝ahko zmodifikuje pre svoju potrebu. \settabs 5 \columns \+\dotfill & \hfill Brno\qquad& \bf Praha&& \v CR\cr \+\hfil Bratislava& \hfill Nitra\qquad& \hrulefill&& SR\cr \+\hfil --- & \hfill Ontario\qquad& \it Alberta && USA \cr dďż˝va

$\settabs 5 \columns \+\dotfill & \hfill Brno\qquad& \bf Praha&& \v CR\cr \+\hfil Bratislava& \hfill Nitra\qquad& \hrulefill&& SR\cr \+\hfil --- & \hfill Ontario\qquad& \it Alberta && USA \cr$

Zatiaďż˝ ďż˝o: \settabs \+\hskip4cm &\qquad&\hskip3cm & \hskip 3cm&\cr \+\dotfill & &\hfill Brno\qquad& \bf Praha& \v CR\cr \+\hfil Bratislava&& \hfill Nitra\qquad& \hrulefill& SR\cr \+\hfil---&& \hfill Ontario\qquad& \it Alberta && USA \cr dďż˝va

$\settabs \+\hskip4cm &\qquad&\hskip3cm & \hskip 3cm&\cr \+\dotfill & &\hfill Brno\qquad& \bf Praha& \v CR\cr \+\hfil Bratislava&& \hfill Nitra\qquad& \hrulefill& SR\cr \+\hfil---&& \hfill Ontario\qquad& \it Alberta && USA \cr$

Spďż˝	Obsah	ďż˝alej
Texty a fonty v matematickom mďż˝de	Hore	Tabuďż˝ka symbolov